Loading...
28jún

Bystričania, máme dobré správy!

Autor adminAktuality

Stavebné práce na kaštieli Radvanských môžu pokračovať

28. jún 2018 – Už pred štyrmi rokmi sa na obnovu kaštieľa Radvanských podarilo primátorovi Jánovi Noskovi a vtedajšiemu rektorovi Akadémie umení Matúšovi Oľhovi získať 1 200 000 eur. Z dotácie sa zrealizovala rekonštrukcia troch striech a sanácia napojenia na inžinierske siete. Dobrá správa je, že na klenot Banskej Bystrice sa už čoskoro vráti stavebný ruch.  Vysúťažený zhotoviteľ môže v prácach pokračovať od budúceho týždňa vďaka ďalším finančným prostriedkom získaným od vlády SR vo výške 2 000 000 eur.

Obnova národnej kultúrnej pamiatky znamená vysoké finančné náklady. Intenzívna snaha hľadať mimorozpočtové zdroje na jej záchranu priniesla pozitívne správy.

„Teší ma, že po spoločnom úsilí a presviedčaní sa nám opäť podarilo získať finančné prostriedky od vlády Slovenskej republiky vo výške dva milióny eur, ktoré sú pripísané na účte Akadémie umení. Som rád, že vďaka nim budeme môcť pokračovať v rekonštrukcii kaštieľa Radvanských v prospech všetkých Banskobystričanov. Preto sa chcem zároveň poďakovať, že boli naše prosby vypočuté. V spolupráci s Akadémiou umení v najbližšom období spracujeme žiadosť, aby sme sa mohli uchádzať aj o zdroje z Nórskych fondov na dofinancovanie projektu. Pokiaľ by sme boli úspešní, znamenalo by to možnosť zrekonštruovať klenot Bystrice kompletne,“ informoval dnes primátor Ján Nosko.

Rekonštrukcia kaštieľa Radvanských sa začala 15. apríla 2016.  Dodávateľovi stavebných prác sa podarilo naplniť prvú etapu. Podľa prorektora Akadémie umení Matúša Oľhu sa počas dvoch rokov vyskytli aj nepredvídané práce, ktoré pri obnove takýchto historických objektov vždy navýšia rozpočet. Zároveň informoval o ďalšom postupe.

Intenzívny stavebný ruch sa začne opäť budúci týždeň. Pokračujeme v rekonštrukcii striech, severné krídlo je viac-menej hotové. V najbližších dňoch by mali byť rozbehnuté práce na južnom a západnom krídle. Hlavný objem peňazí použijeme na rekonštrukciu východného krídla, kde je Rytierska sieň. Nachádza sa tam vzácny renesančný strop, ktorý sa musí zreštaurovať. Keď sa upravia všetky štyri strechy, vzniknú už aj nosníky na uloženie kupoly, ktorá by mala prekryť nádvorie. V prípade, že by sa podarilo získať financie aj z Nórskych fondov, do dvoch rokov by mohol byť kaštieľ sprístupnený verejnosti,“ dopĺňa prorektor Akadémie umení, docent Matúš Oľha.

Kaštieľ Radvanských v sebe ukrýva mnoho pokladov. Počas prvej etapy objavili archeológovia niekoľko historických skvostov. Našli sa pozostatky pravekých kupolovitých piecok z čias osídlenia Radvane. Unikátny bol aj banský medený peniaz z roku 1686. Výkopové práce priniesli aj keramické črepy z obdobia Veľkej Moravy. Archeologický výskum pod vedením pracovníkov banskobystrického Stredoslovenského múzea bude pokračovať aj v  druhej etape.

26jún

Odmietame spolitizovanie témy mestského parku – aká je pravda?

Autor adminAktuality

Mesto sa bude uchádzať o eurofondy na revitalizáciu mestského parku

V poslednom období sa na sociálnych sieťach šírila diskusia týkajúca sa národnej kultúrnej pamiatky – Mestského parku na Tajovského ulici. Na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva (26. 6. 2018) predstavil projektant celkovú filozofiu jeho obnovy s maximálnym zachovaním relaxačno-oddychovej funkcie, ktorú plní dodnes. Následne 21 poslancov schválilo návrh mesta predložiť začiatkom júla 2018 žiadosť o nenávratný finančný príspevok na zabezpečenie revitalizácie mestského parku v prvej etape vo výške 800 000 eur. Päť-percentná spoluúčasť mesta predstavuje približne 40 000 eur.  Z prítomných 29 poslancov MsZ sa hlasovania zdržali šiesti, dvaja nehlasovali.

Vedenie mesta odmieta spolitizovanie témy mestského parku. Všetky rozporuplné otázky verejnosti k obnove parku aj dnes objasnilo vedenie mesta, projektant a odborné útvary mestského úradu.

Ekologické chodníky

Projekt bude realizovaný v dvoch etapách. V prípade bezproblémového procesu schvaľovania žiadosti a úspešnosti projektu, by mohol vysúťažený zhotoviteľ začať s prácami už koncom jesene. V prvej fáze sa zrealizujú búracie práce a výmena existujúcich asfaltových plôch za nové ekologickejšie mlatové chodníky. V rámci sadovníckej koncepcie mesto neplánuje a nežiada o výrub stromových alejí tak, ako tvrdia niektorí Banskobystričania na sociálnych sieťach. Primátor Ján Nosko opätovne  pripomína, že k rozhodnutiu o spôsobe obnovy alejí môže dôjsť v horizonte 15 – 20 rokov, nie však v rámci súčasného projektu revitalizácie mestského parku.

Maximálny ohľad na zeleň

V rámci obnovy parku sa zrealizuje len výrub 20 nevhodne umiestnených tují a dvoch vyschnutých smrekov, ktoré budú nahradené novými drevinami. Ďalších 152 stromov bude ošetrených s cieľom predĺženia ich životnosti a zabezpečenia bezpečného prechodu peších cez park. Počiatočná etapa počíta s terénnymi úpravami a vybudovaním elektrických rozvodov. Pokračovanie druhej etapy spočíva vo výsadbe 64 stromov, 1229 drevín a pestrých kvetov. Vybuduje sa verejné osvetlenie a fontány, vymenia sa lavičky a verejne prístupné detské ihrisko nachádzajúce sa v blízkosti frekventovanej cesty sa presunie k existujúcemu športovisku. Pribudne kamerový systém a pripojenie na wifi.

Verejná súťaž

Niekoľko desiatok nespokojných Banskobystričanov adresovalo vedeniu mesta otvorený list s výhradami k projektu už po verejnej prezentácii revitalizácie mestského parku pred dvomi týždňami. Iniciátor listu vystúpil aj dnes pred poslancov MsZ v Slove pre verejnosť. Vedeniu mesta vyčítal, že nebola vypísaná verejná súťaž a projekt sa v procese prípravy nekonzultoval s verejnosťou. Primátor Ján Nosko na to reagoval slovami, že nakoľko ide o národnú kultúrnu pamiatku, vypracovanie zadania bolo v kompetencii Krajského pamiatkového úradu a nie mesta. Preto samospráva nemohla svojvoľne do tejto koncepcie  vstupovať a zasahovať.

Drevený altánok

Celkové ponímanie altánku, ktorý bol tiež predmetom mnohých diskusií vychádza z pôvodného návrhu a je postavené na renesančnom základe. Pôvodne sa v strede mestského parku drevený altánok nenachádzal. Pribudol až neskôr, v 20-tych rokoch ako reakcia na danú dobu, keď sa stal dejiskom koncertov vojenskej hudby. Projektant prítomným poslancom objasnil, že súčasný návrh riešenia centrálnej plochy mestského parku reaguje na dnešnú dobu a je  navrhnutý ako multifunkčný zhromažďovací priestor či drobné námestie pre kultúrne a spoločenské aktivity. Jeho dominantou je novo-navrhovaný altánok rozdelený na javisko a hľadisko pre konanie verejných aktivít a podujatí. V čase keď sa nebude využívať na koncerty  a spoločenské akcie, bude slúžiť obyvateľom ako oddychový priestor. Keďže realizácia novej podoby altánku by mala byť súčasťou druhej etapy revitalizácie mestského parku nie je vylúčené, že o jeho finálnej podobe sa ešte bude diskutovať s odbornou verejnosťou.

Fontány

V mestskom parku sú navrhnuté aj dve nové fontány, ktoré budú v letných mesiacoch zvlhčovať vzduch a znižovať prašnosť. Môžu slúžiť na osvieženie návštevníkov počas horúcich dní, ale aj ako vtáčie napájadlá. V ich blízkosti budú osadené pitné fontánky. Vedenie mesta zároveň iniciátorom otvoreného listu opätovne zdôraznilo, že zanedbanú kamennú fontánu nachádzajúcu sa na západnom okraji  parku je potrebné zachovať, no jej obnovu nie je možné financovať z aktuálnej výzvy Integrovaného regionálneho operačného programu.

08jún

Mestom sa šíria dezinformácie spojené s výrubom stromov

Autor adminAktuality

 V stredu, 6. júna 2018 zorganizovalo vedenie mesta so Slovenským vodohospodárskym podnikom na radnici verejnú prezentáciu k realizácii projektu Protipovodňových opatrení. Tá priniesla niekoľko otázok, ktoré sa týkali najmä výrubu stromov a zabetónovania centra mesta. Medzi obyvateľmi sa rozpútala búrlivá diskusia.

Dnes sa prejavila aj iniciatíva aktivistov, ktorí vystupujú pod názvom Za Hron bez betónu. Už ráno si mohli Banskobystričania všimnúť pri Hrone stromy, ktoré sú označené páskou a textom v znení: „376 stromov odsúdených na výrub kvôli betónovému múriku.“ Ako reakciu na vzniknutú situáciu vedenie mesta zvolalo mediálny brífing, na ktorom uviedli veci na správnu mieru.

K výrubu mnohých drevín, ktoré boli označené vôbec nedôjde. Stromy, ktoré musia byť vyrúbané z bezpečnostných dôvodov sa nachádzajú v koryte Hrona pri rýchlostnej ceste R1 a nie sú súčasťou stromovej aleje popri rieke.

„V oblasti blízko centra bude zásah do zelene minimálny a každý jeden vyrúbaný strom bude nahradený novým,“ doplnil primátor Ján Nosko.

Druhou oblasťou rezonujúcou na verejnej prezentácii bolo zabetónovanie mesta, ktoré je podľa obyvateľov spojené s výstavbou. Pripomeňme, že vedenie mesta a odborné útvary počas celej doby plánovania vstupovali do projektu.

„Mali sme mnoho pripomienok, nakoľko rieku Hron s nábrežiami považujeme za významný kompozičný a mestotvorný prvok. Zhotoviteľa sme preto dôrazne žiadali, aby architektonické a stavebnotechnické riešenie rešpektovalo tieto skutočnosti a eliminovalo všetky návrhy, ktoré by necitlivo zasiahli do obrazu mesta a krajiny. V centre mesta teda nepribudnú takmer žiadne nové betónové múry brániace ľuďom v kontakte s riekou. Už existujúce múriky budú nahradené novými, z ktorých ani jeden nebude vyšší ako 1,2 m,“ uviedol primátor Ján Nosko.

Banská Bystrica je posledným krajským mestom, ktoré nemá zabezpečenú protipovodňovú ochranu. Zástupcovia SVP, š. p. Odštepný závod Banská Bystrica sa tomuto problému venujú dlhodobo. Aj napriek tomu, že v minulosti sa vyskytli rôzne návrhy na riešenie, momentálny projekt predstavuje akýsi kompromis.

„Súčasný projekt  protipovodňovej ochrany mesta Banska Bystrica pripravujeme od roku 2011.  Takto navrhnuté riešenie ochráni obyvateľov mesta pred storočnou vodou,“ uviedol Pavel Machava, hovorca SVP, š. p. Odštepný závod Banská Bystrica.

Do diskusie na verejnom prerokovaní sa zapojil aj bývalý vodohospodár, ktorý je autorom myšlienky viacúčelového tunela. „Zvolať obyvateľov či odbornú komunitu bolo na mieste v roku 2010. Teraz sú už len dve možnosti – postaviť alebo nepostaviť protipovodňovú ochranu, ktorá je naplánovaná. Voda je vždy o pravdepodobnostiach a ide o to, ako verejnosť, odborná i laická, pojme tieto riziká. Kolegovia vodohospodári určite urobili všetko, čo bolo v ich silách. Počas kreovania projektu boli dostupné verejné vyhlášky či výzvy. Uskutočnilo sa územné i stavebné konanie a každý mohol prísť vyjadriť svoj názor. Investori sa do tejto situácie nedostali svojou vinou, no musia jej čeliť. Táto možnosť nie je pre mesto ideálnym riešením, no je to možnosť na základe mnohých kompromisov. Šanca, aká tu bola v roku 2010 tu už asi nikdy nebude, no musíme myslieť aj na to, že mesto môže kedykoľvek čeliť povodni,“ uviedol Ladislav Podkonický.

 Previous  All works Next